Zachránia lesné škôlky Zem?

Začnime zoširoka, aby sme skončili pri čarovnom západe slnka na skalách. Žijeme v dobe informácií. Sú všade okolo nás, je k nim extrémne ľahký prístup, vlastne je skôr problém sa pred nimi aspoň na chvíľu schovať. Každý človek je informovaný o tom, že treba chrániť prírodu. Nielen preto, že je pekná, je to podmienka prežitia ľudstva a iného života na Zemi. Trvalo udržateľný rozvoj je súčasťou všetkých priorít Európskej komisie [ec.europa.eu]. A informujeme o tom aj naše deti. V škôlkach aj na školách majú environmentálnu výchovu ako prierezovú tému. Paráda. Čo viac chcieť? Je tu však jeden problémik.

Nefunguje to.

Hranice výchovy a prirodzenosť človeka

Učitelia v lesných kluboch často samých seba nazývajú sprievodcovia. Niečo ako „Neučíme deti, nemeníme ich na svoj obraz, oni majú čistejší pohľad na svet, oni vedia čo je dobré. Len ich sprevádzame na ich vlastnej ceste.“ Pri sprevádzaní je teda predpoklad, že klient vie kam chce ísť a sprievodca dá naňho na tej ceste pozor. Ja však v našej škôlke nie som sprievodca, som učiteľ.

Jeden chlapec, nazvime ho Kubo, nezdravil. Prišiel do škôlky, nepozdravil, prišiel k starým rodičom, nepozdravil... Viete si predstaviť to večné: „Kubko, no ako sa povie?“, alebo: „Taký veľký chlapec a nevie sa pozdraviť!“ od jeho dospeláckeho okolia. Kubovi rodičia sa nás pýtali, či si myslíme, že ho do toho majú tlačiť. Povedali sme, že nie, že nátlak nie je správna cesta. V škôlke sme Kubovi nikdy za jeden a pol roka, čo ku nám chodil, nepovedali, „Kubko pozdrav sa!“, mali sme ho radi a akceptovali sme ho s tým, že nezdraví.

O pravidlách v Tramtárii

Skúste sa na chvíľku zamyslieť a nájdite 5 pravidiel, ktoré dodržujete vo svojom živote. Čo je to vlastne pravidlo? Návod ako sa zachovať, ktorý platí univerzálne - za každých okolností a pre všetkých. "Vždy musíš..., Nikdy nesmieš..., Všetci budeme..." Na čo je dobré? Urýchľuje a zjednodušuje naše rozhodnutia, chráni nás pred neobvyklými alebo nebezpečnými situáciami, vďaka pravidlám vieme, čo môžeme očakávať... 

Sú však pravidlá dobré aj pre sebarozvoj a vzdelávanie? Sú nutné? Sú nutné v živote? A v škôlke? Dlho sme o tom v učiteľskom tíme polemizovali.

Pes v škôlke (Pozor, živý!)

Malé deti majú radi zvieratká. Zvieratká sú vo všetkých rozprávkach, detských knižkách, pesničkách, každé dieťa vie, že macko robí brum-brum. Prečo deťom tlačíme toľko zvieratiek, keď sami sme ich zo svojich životov vytisli? (Vlastne zvieratá stretávame hlavne na tanieroch.) Možnože sú na prvý pohľad pestrejšie a ľahšie uchopiteľné ako ľudia a skôr k ním pocítime nejakú emóciu ako k neživým veciam? Neviem. Každopádne malé deti majú radi zvieratká. Majú aj zvieratká radi malé deti? Nie. Ako to? Väčšina mestských detí sa totiž nevie k zvieratám správať.

Nechutné pokusy na deťoch v Žiline! (Škôlkari a poriadkumilovnosť)

Teraz je v móde zážitkové učenie. Aj v tomto ideme v Tramtárii s dobou. Skoro pri každej téme si s deťmi zažijeme (nie "si deti zažijú" - pokusy sa týkajú aj nás vyšších) nejaký pokus na sebe. Naše deti už takto zažili aké je to byť chvíľu úplne sám, aké je to byť hladný, každý sme si vyskúšali pevnú vôľu na presne ušitej výzve, ... Prečo? Keby ste sa mali rozhodnúť, či chcete vedieť trošku lepšie chémiu alebo sa chcete trošku viac poznať, čo by ste si vybrali? Jednoducho sebapoznanie je oblasť, ktorá má v našej škôlke prioritu. Myslím, že by to mohol byť aj predmet v škole.

Počítače, sex a iné tabu témy

Svet je pekné miesto, ale obsahuje veľa vecí vyslovene nevhodných pre deti. Sex, drogy, smrť, viera, nadávky a áno, aj počítače. A ako naschvál sa deti často zaujímajú práve o ne. Čo im povedať, čo si vymyslieť, ako sa pri tom tváriť? Ako ich odbiť?

"Učiteľ má v škôlke nezastupiteľnú funkciu vo výchovnom procese, v ktorom nezastupuje rodiča ani dieťa ale skôr realitu."

Z koncepcie lesného klubu Tramtária

Takže to mám dosť jednoduché: deťom hovorím pravdu. A nielen to. Zároveň sa pri tom netvárim smrteľne vážne. A nielen to. Sám otváram tieto témy, verejne a na spoločnom kruhu: "Vy fakt neviete, aký je rozdiel medzi chlapcom a dievčaťom?" Predsa len, tieto témy nie sú tabuizované len tak, pre nič za nič, sú to dôležité veci v živote, ku ktorým však veľa ľudí nevie zaujať jasný postoj. A preto je dôležité sa o nich rozprávať, očistiť ich od bludov a predsudkov, (ktoré často majú nie len deti ale aj adolescenti bez zdravých informácií od dospelých), a nevnášať do nich atmosféru hriechu, špinavosti, strachu či naopak lákanie zakázaného ovocia.

Deti z lesnej škôlky na prieskumnej prechádzke v obchodnom dome!!

10 najlepších aktivít, vhodných pre všetky deti (O aktivitách, hrách a nude)

"Teraz musíš túto korálku opatrne navliecť na túto šnúrku a ..."
"Tak, všetci sa chytíme za rúčky, spravíme veľký kruh a opakujte po mne ..."

Všetci spolu, všetci rovnako, opakujte po mne. Že prečo? Lebo teraz máme túto aktivitu. Totalita, armáda.. Veď realita nie je zaujímavá a vôbec nič ťa nenaučí, treba aktivity. Aký je vlastne rozdiel medzi obľúbenými aktivitami a zatracovanými počítačovými hrami?

Ja sa v škôlke snažím robiť čo najmenej klasických aktivít či hier. Prinášam len témy. A potom už len vyberám z detských tém, problémov a šikovností, skúmame seba, riešime vzťahy a každodennosť. A keď nám každodennosť nič neprináša, keď je svet ticho? Tak len treba ostať ticho, spočinúť a poriadne sa pozrieť okolo seba. Niečo tam je. Potom na to pustíme náš rozum, našu tvorivosť a umenie a už sa máme chvíľu alebo aj dva týždne o čom baviť, na čom pracovať. O tom je nekonzumný život. Byť sýty z každodennosti z obyčajného sveta okolo. Nepotrebujeme umelé aktivity, počítačové hry, televízor, drogy, slávnosti, dovolenky, drahé hračky či autá...