"Tak, všetci sa chytíme za rúčky, spravíme veľký kruh a opakujte po mne ..."
Všetci spolu, všetci rovnako, opakujte po mne. Že prečo? Lebo teraz máme túto aktivitu. Totalita, armáda.. Veď realita nie je zaujímavá a vôbec nič ťa nenaučí, treba aktivity. Aký je vlastne rozdiel medzi obľúbenými aktivitami a zatracovanými počítačovými hrami?
Ja sa v škôlke snažím robiť čo najmenej klasických aktivít či hier. Prinášam len témy. A potom už len vyberám z detských tém, problémov a šikovností, skúmame seba, riešime vzťahy a každodennosť. A keď nám každodennosť nič neprináša, keď je svet ticho? Tak len treba ostať ticho, spočinúť a poriadne sa pozrieť okolo seba. Niečo tam je. Potom na to pustíme náš rozum, našu tvorivosť a umenie a už sa máme chvíľu alebo aj dva týždne o čom baviť, na čom pracovať. O tom je nekonzumný život. Byť sýty z každodennosti z obyčajného sveta okolo. Nepotrebujeme umelé aktivity, počítačové hry, televízor, drogy, slávnosti, dovolenky, drahé hračky či autá...
A učiť deti hrám? To je ako učiť orla lietať. Deti spravia hru z hocičoho a ich pravidlá sú omnoho pestrejšie ako pravidlá klasických hier, ktoré dospelí učia deti. Učiť deti básničky, pesničky? Ja som si veľmi dlho myslel, že básničky môžu písať len básnici, sú len v čítankách a musia sa rýmovať. Ale nikto mi nepovedal, že aj ja môžem napísať báseň alebo zložiť pesničku. U nás škôlke spolu často tvoríme básne, často niekto vymyslí pesničku, často len tak hudobne improvizujeme. Sme súčasť sveta a tvoríme ho.
"Dieťa sa musí hlavne zamestnať, dať do krúžkov, na šport. Inak sa nudí, a začne vymýšľať blbosti." Keď dieťaťu prinášate program dňa na podnose, zvykne si ho prijímať a hlavne si začne myslieť, že si ho nedokáže vytvoriť samo. Stane sa z neho konzument zážitkov a zábavy. Neučí sa byť aktívne, zvedavé, bezhranične tvorivé. Najlepšia aktivita na rozvoj tvorivosti je dlhšia doba bez pripravených aktivít. Nudíš sa? To je dobre, využi to ako podnet k tomu, aby si bol aktívnejší.A ešte postreh z poslednej doby. Do našej škôlky sa nedávno dostal zlodej a zobral nám pár vecí. Pre deti to bola určite najzaujímavejšia téma, chceli sa o tom rozprávať, špekulovať nad tým, hrať scénky. Pekne sme si pomoralizovali, poempatizovali, podetektívovali a zahrali divadlo. Deti mali také veľké oči, lebo vedeli, že to bolo naozaj, že sa rozprávame o naozajstnom človeku a naozajstnom svete. Viem si predstaviť, že by sme deťom odkázali, že "do toho vás nič" a vybalili na nich namiesto toho nejaké super aktivitky.
PS: To čo tu na celkom veľkej ploche opisujem dokáže najlepšie a najrýchlejšie vyjadriť štvorročný Hugo výrokom: "Tu nie si v spievankove!"
