"Teraz musíš túto korálku opatrne navliecť na túto šnúrku a ..."
"Tak, všetci sa chytíme za rúčky, spravíme veľký kruh a opakujte po mne ..."
Všetci spolu, všetci rovnako, opakujte po mne. Že prečo? Lebo teraz máme túto aktivitu. Totalita, armáda.. Veď realita nie je zaujímavá a vôbec nič ťa nenaučí, treba aktivity. Aký je vlastne rozdiel medzi obľúbenými aktivitami a zatracovanými počítačovými hrami?
Ja sa v škôlke snažím robiť čo najmenej klasických aktivít či hier. Prinášam len témy. A potom už len vyberám z detských tém, problémov a šikovností, skúmame seba, riešime vzťahy a každodennosť. A keď nám každodennosť nič neprináša, keď je svet ticho? Tak len treba ostať ticho, spočinúť a poriadne sa pozrieť okolo seba. Niečo tam je. Potom na to pustíme náš rozum, našu tvorivosť a umenie a už sa máme chvíľu alebo aj dva týždne o čom baviť, na čom pracovať. O tom je nekonzumný život. Byť sýty z každodennosti z obyčajného sveta okolo. Nepotrebujeme umelé aktivity, počítačové hry, televízor, drogy, slávnosti, dovolenky, drahé hračky či autá...
